Keď je čas odísť

 Musíte sa pozrieť za hranice súčastnosti, aby ste videli, aký vplyv budú mať vaše rozhodnutia na vašu budúcnosť.

Pred pár týždňami aj dňami som vo svojom živote urobila veľké rozhodnutie. 

Premýšľala som veľmi dlho o ňom, zda je to správne rozhodnutie či ho náhodou nebudem ľutovať. 

Dávala som si dlhú dobu všetky pro a proti. 

Rozhodla som sa po 7 rokoch odísť z práce. Povedala by som, že ma skôr donútili okolnosti než samotná práca. 

Tá sa dala vydržať, ale čo sa už nedalo rozhodne vydržať bolo správanie vedenia voči mne a nie len voči mne, ale aj voči kolegom. 

Je to každého rozhodnutie a moje bolo odísť. 

Chodiť domov nas.aná , frustrovaná, zdeptaná, podráždená kedy máte chuť si zobrať fľašu, zavrieť sa v izbe a vypiť ju na ex, je už vážne problém. 

Presne takto som to mala ja, ráno chodiť s pocitom že čo zas sa pose.ie , čo si zas zlíznem i keď to nebude moja chyba. Plus mať stiahnutý žalúdok. 

Za 7 rokov som zažila 3 riaditeľky, bohužiaľ tá posledná nemá žiadne vlohy ani vedomosti, aby bola na tejto funkcií. Samozrejme, keď na tej to funkcií je človek, ktorý nato nemá, tak donesie svoje kone, ktoré tiež nato nemajú. 

Ako ste pochopili, ten problém, kvôli ktorému som odišla nebola samotná práca, ani kolegovia (ktorých som tiež nespočet zažila za ten čas), ale práve špatný management. 

Nastupovala som 1.12.2015 a končila som magicky 1.11.2022. Nečakala som, žeby sa management so mnou rozlúčil. Popravde si myslím, že ani nevedel, že 1.11. je môj oficiálne posledný deň v tejto práci. 

Skoro nikto sa z vedenia so mnou nerozlúčil, nepovedali ani to "Dík". Riaditeľka, ktorá  ide okolo vás vám povie len "Dobrý deň" a ide si ďalej svoje, tomu vážne nemám čo povedať. 

Je to smutné, že ľudia ktorí si "potrpia na úroveň a slušnosť " , nedokážu sa na úrovni a slušne rozlúčiť zo zamestnancom, ktorý bol v tej inštitúcií dlhšiu dobu než oni samotní. 

Nikdy som nezažila, žeby pri odchode vám personalistka povedala že vám praje všetko len to dobré a nech mám lepšie vedenie ako teraz. Priznám sa, že to ma vážne dostalo.  

Čo ma tiež dostalo a teraz v tom lepšom slova zmysle, boli moji úžasní kolegovia! Nečakala som, žeby som od nich dostala toľko pekných darčekov na pamiatku. Dojímavý dopis a vrúcne slová, aby som bola spokojná, šťastná. 

Od začiatku som vedela, že okolo mňa sú skvelý ľudia na ktorých som sa mohla spoľahnúť. Mám krásne vtipné i menej vtipné spomienky. Mala som šťastie na kolegov, smolu na vedenie. 

Odchádzať z práce po toľkých rokoch bol zvláštny pocit, boli to zmiešané pocity. 

Pocit oslobodenia, nádeje i smútku. 

Odišla som z oboru (možno niekedy sa k tomu ešte vrátim), bude to pre mňa osobná výzva. 

 Hovorí sa, že číslo 7 je magické. Dúfam, že i pre mňa toto číslo bude magické a že bude na mňa v novej práci čakať niečo lepšie, príjemnejšie a kde sa budú ku mne chovať ako ku človeku a nie ako ku kusu hadru. 

Ďakujem svojím kolegom a klientom za všetko dobré i zlé. Ako sa hovorí " Všetko zlé je na niečo dobré" . Verím, že to bude platiť aj u mňa.  

Tí čo už nie sú medzi nami, i vám ďakujem za všetko a budem na vás spomínať.