London Calling

Travel as much as you can

as far as you can

life is not meant to be lived in one place

---

Všetci mi hovoria : Už máš roky, aby si sa vydala...

Ja: Ok, tak ja sa vydám... Na cestu do Londýna!

Po niekoľkých rokoch som si splnila svoj detský sen. Navštívala som jedno z najkrásnejších miest-mest, čo sa týka histórie, architektúry či samotnej kultúry. Londýn! Neverila som, že by som sa tam niekedy dostala, tento víkendový trip vznikol úplne spontánne.

Ako sa hovorí najlepšie veci sú práve tie, čo sa dejú spontánne. Jeden môj kamarát je blázon do Harryho Pottera, raz som mu poslala článok o tom ako je HP štúdio v Londýne, že v tom to štúdiu budú otvárať nové priestory. Bude sa tam nachádzať po novom Gringotova banka, alebo les ...

On hneď nato: Tak ideme nie ? Myslela som si, že si robí najskôr srandu. Po pár dňoch ako mi poslal letenky s dátumom som si uvedomila, že si srandu nerobí.

Tento rok som pri mori nebola a ani som nemala dovču, tak si hovorí a prečo nie? Tak poďme do Londýna!

Odlietali sme ráno o 6:30 v Piatok, ubytovali sme sa v penzione ktorý bol asi 20 min. od centra busom. Počas tohto dňa sme sa prešli Hydeparkom krmili veveričky, tie su tak odvážne ako u nás holuby. Hydepark je vážne krásny a obrovský. Cestou sme mali muzea do ktorých ste sa mohli ísť pozrieť zadarmo.

Natural History Muzeum, to bolo vážne nádherné! Mali ste tam všetko možné od fosílií , vypchané zvieratá, ľudské telo, vesmír. Páčilo sa mi to, že ste si mohli niektoré veci vyskúšať, chytiť je to podľa mňa skvelé pre školy a ich výučbu. Ale čo ma najviac dostalo na konci tohto muzea bolo, že ste tam mali kaviareň s veľmi dobrou kávou mimochodom.

Ako sme sa ubytovali vyrazili sme do mesta-centra. Myslela som si, že ľudia v Prahe alebo v Berlíne sú uponáhlaný ale tam? Tam vládol čistý chaos a prekážkový beh, keď by ste sa chceli len tak prejsť pokojne po pešej zóne to aby ste si obrnili ramena, inak vám ich odrazia. Videli ste iba ľudí, ktorí mali v jednej ruke kafe v druhej mobil alebo cigaretu a dokonca som videla na miesto mobilu otvorený notebook. Prišlo mi to už moc cez čiaru.

Po celom dni sme padli ako hnilé hrušky do postele.

Druhý deň sme šli do čtvrti ktorá sa volá Camden, je to také trhovisko zo všetkým možným. Od piercingov až po jedlo. Ja som si tam zrovna kúpila piercing do ucha, šilt pre ocina, magnetky. Cítila som sa ako niekde pri mori ako máte tie stánky a zjednávate ceny. Ja som tiež zjednávala cenu, práve toho šiltu, mal by byť značkový a uznajte sa mi 50 libier za šilt? Čo nemal boha pri sebe? Tak som to pekne zjednala na 35 a já mám aspoň darček k ocinovým narodeninám.

Potom sme sa vrátili do mesta a do obchodov, rovno do PRIMARKU pár kúskov sme si kúpili. Ale poviem vám už dlho nechcem vidieť žiaden obchod alebo nákupné centrum, tých ľudí bolo vážne na mňa moc.

Tretí deň nás čakala britská klasika v podaní Big Benu (ale z neho bolo vidieť len ciferník, lebo všade na okolo bolo lešenie), London Eye (neboli sme sa voziť, nejak sme to nepovažovali za nutnosť), London Bridge a Tower.

Pri Toweri sme si dali ich miestne jedlo Fish and Chips. Nebolo to zlé, je fajn že ryba nemala kosti, ale myslím si že briti moc nepoznajú pojem soľ a všetko majú veľmi mastné a vyprážané alebo pečené. Pre mňa to bola katastrofa jedlo, jediná vec čo mi vážne chýbala bolo naše jedlo. Kamaráti boli viac menej na McDonalde (to ja vôbec nejem), takže ja buď nudle alebo houska s jogurtom.

Ďalšia zástavka bola katedrála St. Paul´s, Piccadally, kde sme šli pozrieť hneď vedľa do Rock Cafe a bola tam búdka v ktorej boli One Direction kedysi. Pokračovali sme smerom k Trafalgar Square, kde spieval jeden mladý sympatický spevák menom Cooper Lower. Okrem toho sme stihli ďalšie muezum, ktoré bolo tiež zadarmo a bolo to Muezum of London.

Štvrtý deň sme šli znova za kultúrou do ďalšieho muzea,tento krát to bolo muezum Victoria and Albert, áno znova bolo zadarmo.Toto muzeum bolo skôr zamerané na nejakú dobu, sochy alebo oblečenie či šperky.

Nemohli sme vynechať najznámejšiu stvrť SOHO a potom sme sa vybrali smer štúdio Harryho Pottera.

Ja som takpovediac normal fan, mám rada tieto filmy a neprežívam to ako niektorý nadšenci. Ale dostalo ma to! Tie ateliery boli úžasná replika originálu, v ten daný moment sme mali vážne pocit že ste vo svete kúziel.

Mohli ste si skúsiť lietanie na metle, vidieť kostými aj masky ako niektoré tie tvory - ľudia vznikali.

Navštíviť dom Dursleyových, prejsť sa strašidelným lesom alebo Gringottovou bamkou, dokonca ste zažili na živo scénu ako v Gringottovej banke bol drak a zaútočil na vás. Samozrejme nemôže chýbať legendárny expres a nástupište 9¾.

Večer okolo pol 9 sme odlietali domov. Celý pobyt hodnotím pozitívne a ak by vás zaujímalo počasie, bolo krásne slnečno-teplo, 22 stupňov a behali sme len v tričkách. Sama som bola prekvapená, či som vôbec v Anglicku. Iba jeden deň nám sprchlo, ale to bol asi 15 min. dážď, takže ako keby ani nebol.

Mesto a miesto ma nesklamalo, ľudia boli milý keď ste sa snimi bavili ale strašne uponáhlaný. Jedlo pre mňa bolo asi najhoršie s celého výletu.

Posledné hodiny v londýne boli trochu hektické. Ako sme nastupovali do vlaku smerom na letisko, tak jeden s kamošov nenastúpil a zostal na stanici. Mali sme šťastie, že vlaky chodili každých 15 min. Potom sme prišli na letisko, tam sme sa nestihli odbaviť, takže každý z nás platil na vyše 1 600 kč (61 eur), potom kontrola batožiny bolo tiež zaujímavá ako sme sa rychle balili, tak sme si neuvedomili že laky na nechty nemáme vo vakuových obaloch, plus kamoš tam mal Potterovské pivo. Takže nás tam čakalo prehrabávanie kufra. Potom sa ponáhlať k bráne, lebo keď sa zavrie tak sa otvorí až o 20 min. a to by sme už nestihli let.

Konečne keď sme sedeli v lietadle (každý z nás úplne niekde inde), tak sme čakali ďalších 20 min., pretože pristávalo lietadlo. Ja som už vážne potrebovala ísť aj na WC, a keď som sa tam už konečne dostala, tak mi zas začali klopať, že sa mám vrátiť na miesto lebo sú turbulencie. Nič som necítila a čo myslíte, mohla som pokojne urobiť svoju potrebu? No nemohla a keď si hovorím ok, prdím nato, ešte si zdriemnem tak počujem za 10 min. pristávame. Takže let bol ozaj rýchly. Domov som prišla okolo 1 celá k.o.

Ale bol to mega víkend! Za 4 dni 63 km v nohách! Moje nohy zaplakali.

Viac nájdete (časom) na mojom instagrame https://www.instagram.com/diana_di_letko/