Veci, ktorých sa bojíme keď dospievame

Keď do­spie­vame, ob­čas máme po­cit, že nie všetko vy­chá­dza tak, ako by sme chceli.

---

Sme síce od­hod­laní, no ak na­ra­zíme na menší prob­lém, za­čí­name pre­mýš­ľať inak a nie­kedy veľmi ne­ga­tívne. Do­spe­losť nám dá facku.

Už máme iný har­mo­no­gram ako ten, keď sme na stred­nej škole se­deli v la­vici do dru­hej po­obede, smiali sa a naše prob­lémy boli za­me­rané na uči­te­ľov alebo na lásku.

Dnes je to však inak a my už rie­šime pe­niaze, ka­ri­éru a vzťahy na úpl­nej inej, hl­b­šej úrovni. Čoho sa však bo­jíme? Väč­ši­nou je to spo­jené so za­ra­de­ním sa do "do­spe­lác­kej spo­loč­nosti". Bo­jíme sa zmeny a je síce fajn, že už ži­jeme tro­chu inak a mô­žeme si na seba za­rá­bať sami, no bý­vame často pod ob­rov­ským tla­kom. Do­spe­losť je spo­jená aj s veľ­kou sa­mos­tat­nos­ťou, ktorá je síce fajn, no ob­čas nám chýba tí­ne­džer­stvo, kedy sme ne­mu­seli rie­šiť, kde zo­be­rieme pe­niaze na ná­jom a za čo bu­deme dnes jesť.

Tak­tiež naše pria­teľ­stvá sú už iné ako na stred­nej. Už si oveľa dô­sled­nej­šie vy­be­ráme svo­jich pria­te­ľov a ta­kisto ich už ne­máme tak veľa, ako na­prí­klad pred pár rokmi. Ne­máme na nich už toľko času a v pia­tok rad­šej dáme pred­nosť se­riálu či ma­xi­málne po­ho­do­vému po­se­de­niu pri filme, ako nie­kde na párty do pia­tej rána.

Tak­tiež sme oveľa viac opatr­nejší vo vý­bere par­tnera a už nám ne­stačí to, že je nie­kto pekný alebo po­čúva dobrú hudbu. Naše ná­roky sa nám zdvihli a my oča­ká­vame, že sa bu­deme mať dobre pri nie­kom, kto sa o nás po­stará, kto nás vy­po­čuje a bude na­šou opo­rou.