Next expection and next disappointment

Konečne som nadobudla odvahu ti dať zbohom ...

---

Už dlhšiu dobu som to mala v hlave tento článok, ale nemala som toľko času aby som ho sem otiskla.

A nie len čas, ale hlavne som premýšlala ako by som to mala celé napísať. Niekedy na začiatku som písala o "rozlúčke" , že aspoň mne sa tak celkom ulaví keď sa s toho vypíšem.

Dnešný článok možno bude tak trochu podobný, len s menšími odlišnosťami.

Viete aké je to keď tušíte, že s toho asi bude ďalší "prúser" ale i presto idete do toho? Hm tak ja som to urobila a keď si to tak prehrávam spätne v hlave , že či by som niečo zmenila, tak som stále na váškach.

Začalo to nevinne mala som nočnú (výnimočne vážne hroznú nočnú inak ich mávam v pohode), bola volaná záchranná služba.

Prišlli dvaja mladí a sympatický záchranári. Už vo výťahu som sa pekne strapnila, keď som sa zle vyjadrila o veku a verte mi niečo zachrániť a vykecať sa s toho, že to tak nebolo myslené ako to znelo nemá nikdy zmysel, a vy nemáte proti tomu ani najmenšiu šancu.

No nič povedala som im o čo sa jedná a kam majú ísť, ďalej som si šla po svojom. Medzi tým mi spadol ďalší klient (hovorím bola to vážne skvelá noc), tak ako vybavili toho prvého klienta, prišli sa pozrieť i na tohto.

A ten mladší záchranár sa začal velmi zaujímať o to odkiaľ som (áno, môj akcent nezakryjem) , či mám priateľa. Som mu povedala, že nenapadnejšie by to nešlo, čo? Poviem vám vôbec nič viac neriešili odpovedala som mu na otázky a zas niekam šla, lebo klienti stále niečo chceli.

A ako už boli na odchode, tak mi tento zvedavec nechal vizitku. Úprimne bola som dosť zaskočená a veľmi som váhala, že či sa mám ozvať a vôbec čo poviem apd. Ozvala som sa až o 9 dní. Pýtate sa, že prečo až za 9 dní? Stále som premýšlala, že či áno alebo nie mala som nejaký blog. Lenže kamoš stále do mňa hučal, že už ma prihlási na zoznamku keď sa mu neozvem a veď čo môžem stratiť.

Tak som si povedala, no dobre ozvem sa mu len ma prosím nikde neprihlasuj. Napísala som mu, na odpoveď som dlho čakať nemusela bola v priebehu pár sekúnd. Začali sme si písať a mne sa celkom začinal pozdávať mali sme radi podobné filmy,hudbu, prácu, názory...

Lenže ako mamé obaja náročnú a hektickú prácu (hlavne on), tak bolo problém sa niekedy zhodnúť natom, kedy sa vidíme.

Tak sme sa videli skoro az po 2 týždňoch, pritom ako sme si písali mi priznal pre mňa niečo čo mi vyrazilo dych a dlho som premýšlala akoby som mala nato reagovať, lebo do teraz som sa s tým nikdy nestretla... Napísal mi, že má dcéru. Mala 4 mesiace (vten čas) a vlastne s toho ako mi rozprával story sa rozišiel s bývalou práve pred 4 mesiacmi. No ako by ste nato reagovali vy???

Prvé čo ma napadlo, pane bože komu čo som urobila v minulom živote, že ma takto trestáš-skúšaš...?! A mala som pocit, že sa história opakuje.

Kafe som mu slúbila už predtým ako som sa toto dozvedela a nepatrím medzi tých, ktorý by si zrazu našli výhovorku typu "jé prepač ja už niečo mám, nemôžme to presunúť? " , a nikdy sa už neozvať. Takže nato kafe som šla.

Cenila som si toho, že mi to povedal hneď v úvode, ale stále som tam mala kopec otáznikov... No on bol príjemný, vtipný a hovorím si že keď narazil takto na hubu a sám napísal, že hľadá niečo "iné", tak som si myslela že by som konečne mohla mať šťastie na normálneho človeka-chalana (nie, nepredstavovala som si hneď ako budeme spolu až do konca života, tak ujetá vážne nie som) a vedel podstate o tom, že čo som si prežila predtým, tak by to mohlo byť fajn.

Ja proti dieťaťu nič nemám, ale vedela som že malá by problém nebola. Problém by bol vždy doťahovanie sa s bývalou a pod.

Ešte sme sa pár x stretli a písali si niekoľko mesiacov. Potom ani neviem presne kedy začalo menšie odmlčovanie a následné ospravldňovanie typu : nestíham - mám toho veľa- prepáč za výpadok apd. Keď som sa opýtala na rovinu, že či sa niečo deje alebo sa hnevá (hoci by sa nemal začo), tak odpovedal že nie nemá sa prečo hnevať.

Ja som chápala jeho prácu a to šialené tempo, ktoré mal ale predsa nájsť si 5 min. na správu má každý , veď keď mal predtým tak prečo nie aj potom?

Ja som typ človeka, že okey nepíšeš dlhšiu dobu, nebudem ani ja...Nie je to tvrdohlavosť ale skôr úcta sama k sebe. Snažila som sa zo začiatku písať, ale keď človek vidí nezájem s druhej strany a pálkovanie, tak prečo?

O ženách sa hovorí, že majú 6 zmyslel, ale chlapi? Neviem ako to robia, ale vždy presne vytušia ten momemnt,kedy som rezignovala a začala ho mať v péčku a presne vtedy sa zas ozvú ako keby nič a tie motýle, čo tam predtým boli a on ich zabil svojím správaním, začali nejako vstávať z mŕtvých a fakt sa snažím ich udupať, ale keď ja mám naňho takú skurvenú slabosť...

Povedala som si dosť!! Nie som pinkod, aby si mal 3 šance.

Vždy si ma zblbol s tými sladkými rečami, ktoré som chcela počuť. Vždy som tu bola pre teba, vždy som si našla čas na to aby sme sa videli. Cez deň v noci. Ty niesi ani schopný odpísať na blbú správu. Stále som čakala, ale už mi došla trpezlivosť, že bola to blbosť si niečo s tebou začínať.

Každý máme vo svojom živote osobu, ktorú chceme späť, no zároveň si želáme, aby sme ju nikdy nestretli.

Hovoril si, že neznesieš lož lenže ja som mala pri tebe pocit že mi nehovoríš úplnú pravdu.

Veriť tvojím slovám? Lož či pravda? Snažiť sa ísť dalej alebo ísť preč? Toť otázka, ktorá ma trápila pár mesiacov od našeho odlúčenia. Chcieť ťa späť? Mám to zapotrebu? Ubližovať sama sebe? Nečakám už na teba, chcela som dávno ísť ďalej, ale ty ako keby si ma k sebe pripútal a já sa nemohla vzdialiť.

Chcela som byť možnosť prvá. Zatiaľ čo sa mi nedostalo viac než len zobrazenie.

Ako lusknutím prstu sa to všetko posralo a iba ty jediný vieš, prečo. Tak mi povedz, prečo? Čo som urobila?

Neni nič lepšieho, keď ta niekto, žena-muž, ťahá za nos a robí si s teba dobrý deň. Je nerozhodný, dáva ti čas, týždeň, 2, mesiac a stále nevieš či si TY ten správný, zatiaľ čo sa rozhoduje medzi ďalšími potencionálnymi partnermi, ktorí sú v niečom lepší, horší, majú peniaze, sú krajší, ačkoliv sú charakterovo skazenejší, ale to predsa nevadí , pretože majú peniaze! No, láska je pekná vec, horšie je, keď ťa niekto do nej tlačí a potom ťa rýchlosťou namydleného blesku pošle do večných lovísť a idete si ďalej.

Bol si sirka, ktorá to vo mne celé zapálila. Všetku tu túžbu, lásku, to čo mi ešte nikdo iný nedal. A ja som sa do toho vtiahla. Spoločne nám to fungovalo. Ale povedz mi, ako mám znova vzplanúť, keď už niesi mojou sirkou,keď si si našiel niekoho iného, pre koho horíš. Popáliš ju, rovnako ako si popálil mňa?

Či niekoho má alebo nie, to neviem. Verím tomu, že určite si rýchlo vyhliadne ďaľšiu obeť medzi tým ako mi bude lajkovať fotky a pozerať si moje daily story...