Chcem sa s tebou rozlúčiť...

Koniec roka sa blíži a tiež sa chcem s tebou rozlúčiť...

---

Už dlho som plánovala tento článok, ale ťažko som sa k nemu dokopávala. Prečo? Hm možno som sa s tebou nechcela rozlúčiť a možno že som nevedela správne sformulovať slová.

Možno že to tiež poznáte, že po veľmi dlhej dobe do vášho života niekto vstúpi urobí "bordel" a odíde... V takomto prípade si poviete, že radšej ani nemusel chodiť.

Ja som dlho sama (čo sa týka vzťahu), dasá povedať že som velmi ťažký oriešok v tomto. Keď človek má zlé skúsenosti, tak má potom problém sa navziať a užívať si tú vzťahovú pohodu, alebo vôbec veriť chalanom...

Jedného dňa som bola na jednej akcíi brigádne, bolo tam veľa ľudí zo zahraničia. Takže angličtina bola ako tak potrebná (a ja som natom biedne, ale niečo zo seba vykoktať viem). Tá akcia trvala 3 dni, ale dotyčný nabral odvahu až posledný deň.

Jasné že sa ľudia pri mne na chvíľu zastavia a kecajú o všetkom možnom - nemožnom a vy sa modlíte, nech už to máte za sebou lebo sa cítite ako debil, keď koktáte anglicky.

A tak to sa za mnou zastavil aj dotyčný "JD" a začal sa mnou rozprávať, bol podarený usmiaty od ucha po ucho. Takto somnou kecal vyše hodiny, pýtala som sa ho že či mu nevadí stáť tu pri mne keď tam má program. Povedal že nie, že mu to neujde. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, aká bola cesta, či má v pláne pozieť si Prahu, serialoch atď.

Ešte som nestretla tak pozitívneho človeka, ktorého nič nerozhodí a tie trefné a originálne argumenty ma odzbrojili.

Čo sa týka výzoru úplne mimo môj typ, ale už to neriešim ako kedysi. No jeho čokoládové oči v ktorých bola vidieť hravá iskra ma hneď dostali. Samozrejme, že dnešná doba skôr poskytuje sociálne siete ako tel.čísla či niečo iné.

Tak si vypýtal fb, dala som mu ho ale hovorím mu že to bude somnou naťažko keď veľmi nerozumiem a google translantor nie je moc spolahlivý.

Nevadí, začali sme si písať skoro každý deň okrem toho boli aj hlasové správy, lebo človeku sa nechce moc rozpisovať niekedy. Bolo krásne znovu počuť jeho hlas, potom videa , fotky .. Síce bol odo mňa ďaleko (najskôr Polsko, potom Anglicko), nemala som ten pocit, že by bol odo mňa tak vzdialený.

Postupne sme sa spoznávali a zistili sme, že máme toho toľko spoločného a dokonca som ani nevnímala tú jazykovú bariéru. Práve naopak mala som pocit, že mi dosť pomohol. Robila som veci, ktoré som nikdy predtým nerobila ako napr. pre niekoho nahrala video s tým kde som, čo robím len aby videl a spoznal ten druhú krajinu v ktorej žijem.

Nebol to vzťah ako vzťah alebo bolo niečo iné, čo som dlhú dobu pri nikom nezažila alebo necítila...

Človeku chýba takéto nejaké zdielanie toho,čo ste zažili alebo počuli.Rozoberanie i vážnych vecí, potom to 2 zmyselné provokovanie. Nechcela som nič s toho, hneď na začiatku som mu povedala že je to "bad idea" si takto písať...Pýtal sa prečo, pretože že sa poznám a jedine kto s toho výjde ako porazený hráč budem ja... Namotám sa, bude mi chýbať to písanie (do konca i ta angličtina), videa proste to všetko a asi hlavne TY!

Na dobré sa vždy rýchlo zvyká, ale ťažko sa vzdáva hlavne bez slov, bez vysvetlenia ...

Proste sa len tak rozplynúť potichu do vzdialenej tmy ...

O to je ťažšie vzdávať sa niečoho-niekoho, keď kamkoĺvek sa pohnete a vidíte toho človeka alebo vám ho niečo primomína... V tú chvíľu máte tak zmiešané pocity (ľútosť, smútok, vztek ale je tam i trochu úsmevu...)

Vždy je krásne vstať a nájsť si správu len tak : Hi honey, I wish you have a nice day ...

Písali sme si pol roka, už po pár mesiacoch chcel aby som prišla za ním do Polska alebo Anglicka. Lenže to u mňa nejde hoc kedy sa zbaliť a odísť. Lákalo ma to, už len kôli tomu dobrodružstvu ale nešlo to.

Neviem či je to ženská intuícia, alebo je to niečo iné .. Ale ja vždy rozpoznám, keď sa niečo deje a nie som ten typ človeka, ktorý by chodil okolo horúcej kaše. Proste na rovinu som sa ho opýtala či sa niečo deje... To písanie, už nebolo ako predtým zrazu bolo jednoslovné max 2, strohé , žiadne videá ... No on sa vyhovoril, že nestíha kôli práci, okey uveríte tomu iba napolovicu, ale keď to je aj ďalšie razy, tak už ťažko. Keby mi povedal proste narovinu : nemám čas, nemám chuť, už ma to s tebou nebaví, našiel som si niekoho bolo by to všetko prijateľnejšie ako keď neviete vôbec nič.

Písanie sa krátilo najskôr na 3x do týždňa, potom 1x do týždňa, 2 x do mesiaca až postupne utíchlo celé to písanie... A ja do teraz nepoznám dôvod, čo sa stalo ...

Nemyslíte si že som nejaká naivná pipka, ktorá čakala nejaký happy vzťah na diaľku. To vôbec (ani neverím na vzťah na dialku), len som myslela že by to bol fajn človek s ktorým sa niekedy môžete podeliť o rôzne veci vzájomne.

Máme sa v priateľstve, vidíme sa online zo začiatku ma to riadne štvalo ale s odstupomom času mi to začalo byť lahostajné. Len nechápem, prečo ma máš v priateľstve keď nenapíšeš ale story si pozrieš... Vie mi toto niekto vysvetliť ?

Chcela som sa s toho vypísať, lebo je to skvelá očista a keď končí rok chcela som svoj rok začať i snovým štítom a rozlúčiť sa s tebou. Som rada zato, že si prišiel a ukázal mi že moje mŕtve city po pár rokoch sa dajú prebudiť a že znova môžem prežívať to, o čom si myslela že je niekde hlboko pochované. Ďakujem Ti! Hovorí sa že,niektorí ľudia prichádzajú do našich životov z nejakého dôvodu. Niektorí su pre nás trestom alebo darom. No nikdy nebudú s nami večne, ale iba na určitú dobu.

Nie som voči tebe zatrpknúta, nahnevaná. Prajem ti len to dobré a nech nájdeš v živote počom tak veľmi túžiš, keby sa náhodou nejakým nedopatrením naše cesty ešte skrížili usmejem sa, poviem Hi a pôjdem svojou cestou.