Ten to článok bude trochu o filozofovaní, prečo človek robí to, čo by za iných okolností nerobil. A ako sa s človeka, ktorý je plný energie môže stať chodiaca "troska".
Určite to poznáte, keď sa zamilujete (alebo namotáte, či ako sa tomu hovorí v dnešnej dobe) začnete sa nevedome (možno aj vedome) meniť.
Nemusí to byť hneď vzhľad, ale začne sa meniť vaše chovanie, názory, hudba, oblečenie a potom časom možno aj telo. Bude to pravdepodobne, aby ste sa zapáčili tomu druhému. Ale nenapadlo vás niekedy, že to môže byť ako keby manipulácia ? Že vás ten druhý ako keby začne meniť na niečo čím nie ste (alebo ste nikdy neboli) ? Nemali by sme sa tomu človeku páčiť, tak aký sme boli pred vzťahom ?
Určite to poznáte, že skončí sa vzťah (alebo niečo podobné tomu) a vy sa snažíte zmeniť úplne od základu, väčšinou si to odnesú vlasy. Chcete všetko zničiť a zbaviť sa všetkého čo vám pripomína toho človeka a veci, čo ste spolu robili, zažili alebo kde ste boli. Bohužial nie je to jednoduché. A viete čo najhoršie ? Keď s tým človekom zdielate byt a tvári sa, že nikdy sa nič medzi vami nestalo. (Poprípade si donesie na byt svoju aktuálnu priateľku a tvári sa, že je to úplne normálne)
Nikdy som neverila tomu, že človek dokáže zničiť človeka (psychicky). Človek, ktorý si žil bezstarostným životom, mal kludný spánok, bez problémov sa najedol, vnímal veci a bol usmievavý, niekedy až šťastný a nemusel mať ani nato dôvod (ani drogy) sa zmenil na chodiacu " trosku ". 
Zrazu nemôže spať (mesiac v kuse fungoval plný energie , spánok mal iba 3 hod. za deň celý mesiac) , potom po mesiaci tá energia odíte už sa cíti fyzicky vyčerpaný , ale aj tak nemôže spať budí sa a aj keď zoberie tabletky na spanie, nepomôže to. Zdá sa mu že počuje hlasy (vedlajšia izba, prisediaci v buse...) . Nemôže jesť, lebo mu nič nechutí hoc mu v žalúdku hrajú cigáni, nedokáže sa nič sústrediť (mechanicky robí, ale mysel je úplne inde) , úsmev na tvári sa zmenil na ovislé kútiky, na prázdny pohlad a už ho nerozveselí ani to čo má rád...Je mu všetko jedno, nič ho nezaujíma. Pozoruje to, ale myšlienkami je inde a tým pádom, žiadna radosť. Dostáva sa do depresie.
Okrem toho dostal prvý krát záchvat úzkosti a keďže nevie čo to je, je s toho riadne vydesený. Pre tých čo nemali to "šťastie" tu sú príznaky úzkosti :
1. Psychické príznaky:
- Pocit ohrozenia
- Pocit napätia
- Strach
- Nadmerné obavy a starosti
- Potiaže s koncentráciou
- Nespavosť
- Nadmerná bdelosť a ostražitosť
- Ospalosť
- Ľakavosť
- Podráždenosť
- Pocit vnútorného chvenia
- Depersonalizácia a derealizácia
- Pocit únavy
- Neschopnosť odpočívať
- Záchvaty panickej hrôzy
- Anticipačná úzkosť
2. Somatické príznaky:
- Napätie v svaloch
- Skrátenie dychu, hyperventilácia
- Bolesti chrbta, hlavy, v svaloch,
- Tras, cukanie, roztrasenosť
- Zvýšená unaviteľnosť
- Vegetatívna hyperaktivita
- Tachykardia
- Potenie
- Červenanie alebo blednutie
- Studené akra
- Časté močenie
- Hnačka alebo zápcha
- Meteorizmus
- Sucho v ústach
- Tlaky v žalúdku
- Regurgitacia
- Zvracanie
- Parestézia
- Potiaže s prehĺtaním
- "Knedlík v krku"
- Vírenie v žalúdku
- Pichanie v srdce, zovretie na hrudi
Úzkosť je nepríjemný emočný stav, ktorého príčinu nie je možné presne definovať. Je to pocit, akoby sa niečo ohrozujúce malo stať, ale postihnutý si neuvedomuje, čo by to vlastne malo byť. Je v stave pripravenosti na nebezpečie. Prežíva stresovú reakciu. Strach môžeme definovať ako emočnú a fyziologickú reakciu na konkrétne nebezpečie. Strach má teda na rozdiel od úzkosti konkrétny objekt. Intenzita úzkosti i strachu môže byť rôzna. Môže sa prejaviť len miernou nepohodou alebo nervozitou, na druhej strane stavom hrôzy a paniky. Úzkosť môže "volne plynúť" bez obmedzení na zvláštne okolnosti, alebo sa prejaviť v záchvatoch. Pokiaľ sa objaví náhle a bez zjavnej príčiny hovoríme o spontánnej úzkosti, prípadne spontánnom záchvate paniky. Pokiaľ sa týka konkrétnych situácií (ide teda o strach), ktorých sa bežne ľudia neboja, ide o fóbiu Pokiaľ sa rozvinie očakávaná ohrozujúca situácia, hovoríme o anticipačnej úzkosti. 
Stav úzkosti každý zvláda posvojom, ja osobne som potrebovala niečo zničiť-rozbiť-prasknúť, trochu cukru. Napíšte my vy, ak ste mali stav úzkosti ako ste ho riešili vy a čo vám pomohlo....
Čítala som že, keď je človek v depresií že mu ako tak pomože keď sa s toho vypíše (že si napr. založí denník,blog...) a preto vznikol ten to článok, verím že nešťastne zamilovaných ľudí chodí po svete dosť, ale tých čo to prežívali až moc emocionálne, že sa dopracovali k podobným zdravotným problémom, ktoré boli v článku spomenuté je tiež dosť.
Viete čo je problém ? Že ľudí v depresií nechce nikto počúvať (a to je chyba!), pretože nechcú mať aj oni depku alebo ich to jednoducho nezaujíma. A ten čo má depku, má pocit že obťažuje druhých svojími problémami (ktoré časom určite zmiznú), viete čo potrebuje človek v depke ? Vela hodín nato aby sa vyrozprával zo všetkého, veľmi vela objatí , podporu od priatelov-rodiny,byť medzi ľudmi (ale aby sa necítil sám), robiť niečo kde jeho myšlienku budú úplne inde, žiadne ľutovanie, žiadne otázky typu : Ako sa máš ? Ako sa cítiš, páči sa ti to ? Čo by si chcel robiť, čo chceš dnes na obed, aký film chceš pozerať... Pretože tomu človeku je to vlastne jedno, čo sa bude robiť, aké jedlo bude na obed... Je rád že je s niekym, že nemá pocit samoty a s niekym rozoberá aj obyčajnú vec ako môže byť počasie. 
Ak si kladiete otátku, čo som vlastne cielila tým to článkom, bolo to tak trochu rozpísanie sa s mojej melanchólie a momentálneho stavu. Podelenie sa s vami s mojími pocitmi, skúsenosťami. Viem, že by ste skôr čakali niečo pozitívnejšie, nebojte aj to príde časom ... Ale teraz to chcelo niečo také to.
Napíšte mi vy ako prežívate depku, či rovnako ako ja lebo trochu inak .. a čo pomáha vám, aby ste sa z nej dostali .
Komentáre
Zverejnenie komentára